Ťažkosti s matematikou a dyskalkúlia – rady pre rodičov

 

Pri diagnóze dyskalkúlia má dieťa ťažkosti v matematike a všade tam, kde sa matematika používa, t. j. najmä v chémii, vo fyzike. V praktickom živote má dieťa problém s odhadom a určovaním času. K poruche učenia sa často pridáva aj strach z predmetu, ktorý pôsobí demotivujúco.

Ťažkosti v matematike nemajú len deti s dyskalkúliou, ale aj deti s dysgrafiou, dyslexiou a čiastočne aj s dysortografiou.

Deti s dyslexiou majú hlavne problémy s čítaním slovných úloh a porozumením obsahu, so správnym prečítaním číslic; deti s dysgrafiou majú ťažkosti so zapisovaním číslic a s rysovaním, geometriou; detťom s dysortografiou robí problémy zapisovanie diktovaných príkladov.

 

Ak chcete pomôcť svojmu dieťaťu s matematikou:

• Využívajte v čo najväčšej miere vizuálne pomôcky – názornú číselnú os, karty s násobkami, tabuľky násobkov.
• Postupujte po krokoch, poskytnite dieťaťu dostatok času na vypracovanie úlohy.
• Zaraďujte pravidelné precvičovanie až do fázy automatizácie.
• Často poskytujte priebežnú spätnú väzbu, pri neistote či chybnom postupe využívajte pomoc prvého kroku (kde dieťa začalo správne).
• Dieťa môžete naviesť na správny postup (t. j. nedávajte dieťaťu správny postup, výsledok, ale poskytujte mu čiastočný návod, pripomeňte kľúčovú informáciu a pod.), uprednostňujte aktívnu spoluúčasť dieťaťa. 
• Pri prechode cez desiatku sa snažte zamedziť uľpievaniu na dopočítavaní po jednej, dieťa veďte k využívaniu výhodného rozkladu čísel (9 + 6 = 9 + 1 + 5).
• Dieťa môže využívať analógie (napr. 2 + 1 = 3, 20 + 10 = 30).
• V násobení a v delení veďte dieťa k využívaniu „záchytných príkladov“ (napríklad riešenie príkladu 6 x 6 dieťa odvodzuje od príkladu 6 x 5, ktorý si pamätá).
• Využívajte i odhad možného výsledku s oporou zraku, krátkodobá sluchová pamäť u Vášho dieťaťa môže byť oslabená, a preto si nezapamätá počítané (napr. dieťa robí chyby len preto, že nie je schopné udržať v pamäti zadanie príkladu).
• Vo vyšších ročníkoch pomôžete využitím kalkulačky.
• Vytvoriť matematické portfólio – učivo dieťaťu sprehľadňujte, učte pomenovávať, zapisovať postupy. Dieťa si vďaka vedeniu dospelého tvorí „návodové listy“ k jednotlivým okruhom matematického učiva, na papier si napíše názov učiva, ďalej si zapíše príklad – pri jeho riešení hovorí a zapisuje pod príklad postupy, používa tak informácie, ktoré sú pre neho zrozumiteľné.
• Pomáhajú aj pracovné listy, kde dieťa doplňuje výsledok.
• Komunikujte s vyučujúcim.
• Pri hodnotení úloh  z matematiky vychádzajte z rozboru logického postupu riešenia úlohy, nehodnoťte zámeny tvarovo podobných čísel, chyby z posunu v priestore, chybný opis znamienok a pod.

 

Pri slovných úlohách:

V zadaní je treba vyznačiť dieťaťu dôležité údaje, má postupovať logicky v po sebe nadväzujúcich krokoch (dieťa si môže aj nahlas hovoriť postup alebo mu v postupe dopomáhajte, pokiaľ sa v zadaní neorientuje, nevie čo má robiť).  Postupujte s dieťaťom po jednotlivých krokoch, ktoré vždy zapisujte, dieťa zároveň veďte k hlasnému vysvetľovaniu, popisu jeho postupu. Dbajte i na dieťaťom systematické zaznamenávanie „medzivýpočtov“, zjednodušených nákresov, schém a pod.

Dieťa sa môže učiť zadanie slovných úloh vizualizovať – t. j. prepojiť i s konkrétnymi vizuálnymi predstavami (ako „film“), dieťa tak zadanie môže vnímať ako konkrétnu situáciu.

Vyvodenie postupu môže dieťa prepojiť s názornou manipuláciou.

Pri slovných úlohách s vyššími číslami je možné dosadiť menšie čísla, čo môže pomôcť k vyvodeniu postupu.

 

V geometrii

Veďte dieťa k vyvodzovaniu z termínov (trojuholník má 3 uhly, priamka je priama čiara a pod).

Využívajte rysovanie „do krupičky na tácke“ a pod. (nezáleží na presnosti, ide skôr o príjemnú fixáciu správneho postupu), môžete využiť obťahovanie prstom.

Veďte dieťa k hlasnému popisovaniu postupu, u starších detí k jeho zápisu.

 

Ťažkosti s písaním, dygrafia a dysortografia – rady pre rodičov

 

Pri diagnóze dysgrafia má Vaše dieťa problém s písaním:

• tempo písania dieťaťa je výrazne pomalé,
• ak je dieťa vystavené tlaku, aby zrýchlilo tempo písania, je to na úkor kvality písma a väčšej chybovosti a únavy,
• písanie máva vplyv aj na iný grafický prejav dieťaťa,
• akoby malo dieťa „ťažkú ruku“,
• problémy má v rysovaní, kreslení, v matematike nesprávne zapisuje číslice, grafy,
• má problémy, pokiaľ sa má učiť zo svojich zošitov, lebo sú nečitateľné, chaotické,
• pre nemožnosť prejaviť svoje vedomosti ústne sa môže vnímať ako neúspešné,
• môže sa dopracovať sa až k odporu k písaniu, strate motivácie,
• dieťa nie je lajdák, ani Vám nerobí napriek, že píše škaredo.

 

Ak chcete pomôcť svojmu dieťaťu s dysgrafiou:

• Rešpektujte tempo písania Vášho dieťaťa, príp. voľte primeraný rozsah písaného učiva.
• Dieťa má preferovať kvalitu nad kvantitou, postupne automatizovať kontrolu písomného prejavu, schopnosť vyhľadať a opraviť chyby.
• Nedopisujte za dieťa úlohy.
• Je vhodné po dohovore s vyučujúcim využívať skrátené písomné úlohy – doplňovacie formy, kde dieťa doplňuje javy a cvičenia, kde nie je nutné písať dlhé vety.
• Zapisovanie dlhších textov nahraďte vlepovaním predtlačených textov do zošita, skenovaním zápisov.
• Niekedy je vhodné nahradiť písomný prejav audiozáznamom  (ak je tempo písania veľmi pomalé, písmo nečitateľné, nevyužiteľné pre učenie sa, značná chybovosť).
• Umožnite dieťaťu písanie na notebooku či tablete.
• Nenechávajte dieťa písať zápisy „naviac“, aby si pocvičilo, či niekoľkokrát prepisovať nekvalitne nepísaný text.
• Niekedy je lepšie, ak dieťa (na 2. stupni ZŠ) využíva tzv. písanú formu malého tlačeného písma, u ťažších deficitov použite aj veľké tlačené písmená alebo písanie na počítači.
• U ľahších foriem poskytnite viac času na napísanie (pokiaľ možno v pokojnom prostredí).

 

Pri diagnóze dysortografia má Vaše dieťa problém so zvládaním pravopisu v najmä v slovenskom, ale aj v cudzom jazyku a v iných predmetoch, kde mu učivo diktujete. Dieťa máva často problém so sluchovým vnímaním, počuje, ale nerozumie. Niektoré deti reagujú na svoje dlhodobé problémy rezignáciou a apatiou.

 

Ako pomôcť svojmu dieťaťu s dysortografiou:

• Vyhľadajte pomoc špeciálneho pedagóga a riaďte sa jeho odporúčaniami.
• Kontrolujte porozumenie Vami hovorenej inštrukcie, zadaniu, otázke, pri učení sa s dieťaťom kontrolujte, či dieťa rozumie a adekvátne reaguje.
• Hovorte alebo diskutujte s dieťaťom pomaly a s výraznou výslovnosťou, aby dieťaťu slová nesplývali a dokázalo ich od seba odlíšiť.
• Uvedomte si, že pre dieťa je ťažké učiť sa pravopis aj v písomnom prejave.
• Využívajte sluch, hmat, zrak a reč, hlavne vizualizovanie učiva alebo zjednodušené gramatické pravidlá.
• Využívajte kartičky s gramatickými pravidlami.
• Dôležitá je zásada „krátko, ale pravidelne“ .
• Poskytnite dieťaťu viac času na vypracovanie úloh.

 

Ťažkosti s čítaním a dyslexia – rady pre rodičov

 

S diagnózou dyslexia Vaše dieťa nemusí čítať s dostatočným porozumením, čítanie je preň dieťa veľmi náročné, číta pomalšie, má vyššiu chybovosť, vydá viac energie na čítanie, má zníženú schopnosť aktívne pracovať s textom, porozumieť prečítanému a má zhoršenú schopnosť zapamätať si text.

Porozumenie čítanému textu (učivu) je schopnosť dieťaťa zároveň čítaním vnímať obsah a prečítané vedieť spoľahlivým spôsobom reprodukovať. Ak má Vaše dieťa veľmi veľké problémy s čítaním, je to vysoké predsavzatie.

Cieľom je naučiť dieťa aktívnemu vnímaniu prečítaného – t. j. aby dokázalo vyčleniť podstatné a nepodstatné, vyhľadávať zásadné informácie, či rozpory, uvedomovalo si súvislosti, vyjadrilo vlastný úsudok, hodnotenie, posúdilo kvalitu, reálnosť, pravdivosť. U detí s dyslexiou veľmi často viazne najmä schopnosť spracovať prečítaný text a využiť z neho maximum informácií.

 

Ako môžeme dieťaťu pomôcť?

• časť textu dieťaťu predčítavajte,
• kombinujte sluchovú a zrakovú cestu (dieťa kratšiu a jednoduchšiu časť textu číta samé, ťažšiu mu predčítate),
• dieťa potrebuje na čítanie a na predmety, ktoré sú závislé na čítaní viac času, doprajte mu ho,
• nahradzujte čítanie diskusiou; čítajte s dieťaťom „na striedačku“, keď je dieťa unavené, text mu dočítajte; čítajte v duete spoločne, dospelý len tesne predbieha dieťa a týmto spôsobom ho „vedie“,
• používajte čítanie s vyhľadávaním ťažkých slov – dieťa si prečíta najprv text samé potichu pre seba a označí slová, ktoré sa mu zdajú byť ťažké, potom sa ich za podpory rodiča naučí správne čítať a vyslovovať, príp. si osvetlí ich význam, a až potom číta daný úsek textu nahlas, pôjde mu to už lepšie a bude si istejšie,  
• overujte si, či si dieťa text pamätá a rozumie mu otvorenými otázkami, na ktoré nie je možné odpovedať len áno/nie,
• je dôležité, aby dieťa čítalo pravidelne, aspoň 5x týždenne,
• dieťaťu vysvetľujeme, že každý deň trénujeme ako športovec, ktorý sa pripravuje na preteky, dieťa nemusí čítať dlho (spočiatku  3 – 5 min.), postupne zvyšujeme na 10 a viac minút,
• uprednostňujeme porozumenie prečítanému pred tempom čítania,
• u detí s ťažkou formou uprednostňujeme audiozáznamy alebo špeciálne počítačové programy (napr. pre nevidiacich), ktoré prevádzajú tlačený text na hovorené slovo.

 

Zvyšovanie porozumenia čítaného:

Vždy by ste mali dieťa viesť k ústnemu vyjadreniu prečítaného. Okrem rozvíjania slovnej zásoby tým prispievate i k zdokonaľovaniu vyjadrovacích schopností Vášho dieťaťa.

U výrazných ťažkostí začínajte s porozumením významu izolovaných slov (dieťa má napr. prečítať slovo na kartičke a vyhľadať príslušný predmet alebo obrázok, nakresliť ho, naznačiť či vykonať danú činnosť a pod.). Neskôr nahraďte izolované vety odstavcami s textami.

Prekryte jedno slovo vo vete. Dieťa vetu prečíta a podľa významu odvodí chýbajúce slovo (napr. „Na záhrade rastie zelená ...“).

Pracujte s textom, u ktorého sú niektoré slová vynechané  alebo sú uvedené oddelene od textu (vedľa textu alebo pod ním), dieťa si najskôr prečíta uvedené slová, potom číta text a slová doplňuje.

Na prúžkoch papiera môžete rozpísať jednotlivé vety – dieťa má prúžky s vetami porovnať podľa deja do správneho poradia (priradiť i zodpovedajúce obrázky, príp. najprv „zostaviť“ príbeh z obrázkov, a potom doplniť príslušné vety a pod.).

Text je možné skopírovať a rozstrihať na jednotlivé odstavce, tie rozstrihať na jednotlivé vety – dieťa vyhľadáva a zaznamenáva podstatné údaje v jednotlivých vetách.

Vhodné je využívať kombináciu počúvania s vlastným čítaním  (dieťa počúva, a potom rozpráva obsah, ďalšiu časť dočíta samé a rozpráva, ako to dopadlo).

Dieťa prečíta krátky text a obsah vyjadrí obrázkom, ilustráciou k textu alebo nalepením adekvátneho obrázku, príp. prerozpráva vlastnými slovami.

Dieťa prečíta text, obsah rozpráva niekto iný, napr. Vy. Dieťa sleduje či ste niečo „nepoplietli“.

Vhodné je i dokončovanie začatých príbehov, domýšľanie vhodných nadpisov.

U skúsenejších čitateľov môžete použiť prekrytie spodnej časti písmen, dieťa domýšľa text.

 

Dieťa uisťujte o poskytnutí Vašej pomoci, s ktorou všetko spoločne zvládnete.

Kľúčový je Váš láskavý a trpezlivý prístup