Krízová intervencia

Základné princípy psychologickej pomoci podľa WHO – 3P – pozeraj, počúvaj, prepájaj

  • Pozeraj – skontrolujte bezpečnosť; vyhľadajte tie deti a žiakov, ktoré potrebujú naliehavo naplniť základné potreby; yhľadajte deti a žiakov so závažnými úzkostnými reakciami
  • Počúvaj - Oslovte tie deti a žiakov, ktorý môžu potrebovať podporu. Pýtajte sa na ich potreby a obavy. Počúvajte ich a pomôžte im cítiť sa pokojne.
  • Prepájaj – Pomôžte im riešiť základné potreby a získať prístup k službám. Pomôžte im vyrovnať sa s problémami. Poskytnite informácie. Spojte ich s blízkymi a prepojte ich na širšiu sociálnu podporu.

Krízová intervencia v školskom prostredí
Príprava – krízový intervenčný plán:
Hneď po krízovej udalosti je potrebné vytvorenie krízového intervenčného tímu (KIT). Intervenčný tím vytvorí krízový intervenčný plán:

  1. Nadviazanie kontaktu s políciou, kuratelou, lekármi, inými inštitúciami podľa potreby.
  2. Kontaktovanie zriaďovateľa, rady školy a rady rodičov.
  3. Naplánovanie stretnutia KIT, rozdelenie úloh, kompetencií, plán stretnutí.
  4. Zhromaždenie relevantných informácií na redukciu rozširovania klebiet a ich zdieľanie v súčinnosti s rodičmi, vytvorenie naratívu (list rodičom) a dohoda, akým spôsobom budú ostatní informovaní (spolužiaci, rodičia, médiá).

Intervencia
48-72 hod. po krízovej udalosti. KI – nasleduje, keď sa situácia stabilizuje a je vyhodnotená ako bezpečná. Dovtedy nasleduje príprava a plánovanie, sa posúdi vplyv udalosti na školu a komunitu, mobilizujú sa školské zdroje a prístup k externej podpore.

  1. Poskytovanie informácií a konzultácie pre všetky body systému.
  2. Poradenstvo a podpora personálu a žiakom vrátane stabilizácie jednotlivcov, skupín a systémov, ponuka podpory a sprevádzania pre rodičov.
  3. Krízová intervencia – podľa rôznych druhov – skupinová krízová, CISM, EMDR.
  4. Zriadenie pokojnej miestnosti s vreckovkami, plyšákmi, vankúšikmi, kresliacimi a písacími potrebami.
  5. Riadenie chaosu – kruhy zraniteľnosti a podpory.
  6. Dlhodobá starostlivosť o dotknuté skupiny a jednotlivcov.
  7. Starostlivosť o tých, čo poskytujú starostlivosť, sieťovanie, intervízia a supervízia.

Postvencia
ŠPT aspoň 6 mesiacov po udalosti sleduje prežívanie a adaptáciu zasiahnutých detí v triedach a dospelých. Aby sa opäť vytvoril pocit bezpečia a smútok prirodzene odznel, musí mu byť vytvorený priestor:

  1. Upratovanie, rituály, výročia
  2. Umožňiť deťom využívať rôzne formy na vyjadrenie emócií.
  3. Návšteva zasiahnutej rodiny, vyjadrenie súcitu  (aj formou listu), blízkosti, stretnutie triedneho učiteľa a školského psychológa s rodičmi, zapojenie sociálneho pracovníka.
  4. Zabezpečenie bežnej rutiny v škole
  5. Príprava na návrat trúchliacich žiakov, smútkové poradenstvo
  6. Identifikácia jedincov s posttraumatickým syndrómom (PTSD), ktorí budú ešte potrebovať terapeutickú starostlivosť.

Odkaz triednym učiteľom

  1.  Žiaci potrebujú bezpečie – byť s ľuďmi, ktorých poznajú a dôverujú im,
  2. V čase tragédie je skorý návrat k rutine veľmi dôležitý, zabezpečuje pocit istoty,
  3. Je v poriadku byť vydesený v ťažkých časoch a je v poriadku, že žiaci vidia na učiteľovi, že je znepokojený a prežíva to, čo oni,
  4. O tragických udalostiach má hovoriť žiakom človek, ktorého poznajú, v bezpečnom a známom prostredí – človek, za ktorým majú šancu vždy prísť, aj neskôr,
  5. Ak je pre učiteľa, príliš náročné hovoriť so žiakmi o tom, čo sa stalo, poskytne podporu triede niekto iný, učiteľ môže byť prítomný,
  6. Externý expert je primárne pozvaný na podporu personálu,
  7. Je dôležité, aby a kolegovia spolu rozprávali a podporovali sa.